7.6.2021

Aktuálna téma: Budúcnosť národných parkov v SR.

Rozbieha sa veľmi potrebná a dôležitá diskusia na tému budúcnosti národných parkov v Slovenskej republike. Kľúčovou otázkou tejto diskusie je, aký je zmysel zriadenia národných parkov.

Verím, že sa ešte dožijem toho, že všetky národy a štáty prijmú záväzok  ochrániť nejakú časť svojich najvýznamnejších biotopov s ich pôvodnou biodiverzitou, alebo aspoň s tým, čo z nej ešte zostalo. Kým sa tak stane, túto úlohu plnia národné parky. Ich prvoradou funkciou je zachovanie biodiverzity daného územia. To je aj odpoveď na horeuvedenú kľúčovú otázku, ku ktorej sa zrejme budem musieť ešte niekoľko krát vrátiť.

Organizoval som viac ako sto filmárskych a potápačských safari na všetkých kontinentoch a väčšina z nich prebehla v národných parkoch, či už morských, alebo na súši. Preto by som rád uviedol moje vlastné skúsenosti a názory, ktoré som si na ich základe osvojil. Opäť musím zopakovať, že prvoradou úlohou národných parkov je zachovanie biodiverzity daného územného celku. Následne si musíme uvedomiť, ako zásadne sa zmenil svet. Ochrana prírody už dávno nie je iba o hŕstke nadšencov a veľkých ideáloch. Príroda sa stala centrom záujmu developerov a všetkých, ktorí podnikajú v odvetví cestovného ruchu. Pred vypuknutím pandémie Covid 19 brázdilo denne oblohu 200 000 lietadiel, ktoré prevážali z jednej strany zemegule na druhú milióny pasažierov. Cestovný ruch sa v posledných desaťročiach zmenil na gigantické a neustále závratným tempom rastúce odvetvie. Pobrežia morí, úpätia pohorí a miesta s výnimočnými živočíchmi, rastlinami, či prírodnými úkazmi závratnou rýchlosťou miznú kvôli výstavbe hotelových komplexov. Krajiny sa doslova predbiehajú, aby prilákali čo najviac turistov a ich prírodné klenoty slúžia na to, aby z nich vytĺkli čo najviac peňazí. Bez ohľadu na reprodukčnú schopnosť biotopov. A tu sme pri ďalšej kľúčovej otázke a tou je, aká je reprodukčná schopnosť biotopov, ktoré chceme chrániť a ako ich môžeme zaťažiť návštevnosťou?

Mohol by som hovoriť o desiatkach morských národných parkov v Egypte, Maldivoch, Thajsku, Indonézii, Mexiku, JAR, Mozambiku a v ďalších krajinách, kde počas našich návštev s hrôzou sledujeme, ako sa menia zo životom prekypujúcich biotopov na hŕby mŕtveho vápenca. Jednou zo základných príčin ich zničenia je nekontrolovaný rast cestovného ruchu  a ich návštevnosti. Tieto prírodné biotopy jednoducho nezvládli nápor turistov.

Smutným príkladom sú tiež Galapágy. Vedci stanovili počet návštevníkov, ktorý ešte dokážu ostrovy zvládnuť na 12 000 ročne. Najskôr Ekvádorská vláda dosiahla, že boli ostrovy v roku 2010 vyškrtnuté zo zoznamu ohrozených území UNESCO (filmoval som slávnosť, ktorú v Puerto Ayora pri tej príležitosti organizovali). Následne uvoľnila pravidlá návštevnosti a tá sa vyšplhala na 270 000 osôb ročne. K tomu musíme ešte pripočítať prislúchajúcu infraštruktúru a obslužný personál. Výsledkom je, že za desať rokov zmizlo podľa kilometrov záznamov, ktoré som nafilmoval počas mojich návštev v rokoch 2010 a 2020 sedemdesiat percent živých organizmov vo vodách Galapág. Galapágy sa namiesto výkladnej skrine ochrany prírody stávajú smutným svedectvom toho, ako úsilie o ochranu biotopov prevalcoval konzum!

Preto je pre mňa pri prognózovaní budúcnosti národných parkov na Slovensku kľúčové v prvom rade stanoviť ročné počty návštevníkov. Musíme pri tom brať do úvahy, že ekonomická sila obyvateľov a zahraničných návštevníkov prudko rastie a ekonomická sila subjektov podnikajúcich v cestovnom ruchu je prakticky neobmedzená. Je to priama hrozba pre zabezpečenie kľúčového poslania národných parkov, ktorým je zachovanie biodiverzity. Je základnou úlohou štátu, aby zabezpečil, že žiadne ekonomické, ani iné záujmy neprevážia a návštevnosť v národných parkoch bude prísne regulovaná.

Tam, kde to vo svete funguje, platí niekoľko príkladov dobrej praxe:

  • vstupy do jednotlivých častí národných parkov sú rovnomerne rozdelené po ich obvode, aby nedochádzalo k lokálnemu preťaženiu územia,
  • časti národných parkov sa na niekoľko rokov uzatvárajú úplne a funguje fakticky akýsi kolobeh otvorených a zatvorených častí parku,
  • všetky obslužné činnosti sú sústredené pred vstupmi, ešte mimo územia parku,
  • väčšie skupiny a skupiny, ktoré sa plánujú v parku zdržať viac ako 24 hodín majú prideleného sprievodcu,
  • pohyb po parku je prísne monitorovaný a návštevníci zostávajúci na noc, sa musia hlásiť vo vymedzených častiach parku.

Stánky s valaškami, goralskými klobúkmi, ovčím syrom, klobáskami s horčicou, či bryndzovými haluškami nemajú čo robiť na území národného parku. Ich miesto je pri vstupných bránach do parku. Asi budeme musieť na výnimku akceptovať niektoré historické tradície, ako sú napríklad horské chaty a pod., ale nemôže sa stať, že pred chatou na Rysoch bude stáť niekoľko kilometrový rad turistov. Návštevnosť a pohyb po parkoch musia byť prísne regulované po vytýčených trasách v záujme prírody, nie v záujme návštevníkov a už vôbec nie v záujme cestovného ruchu. Pre rozvoj cestovného ruchu je potrebné vyčleniť prírodné územia mimo národných parkov. Vôbec nepochybujem o tom že ako bude rásť ekonomická sila obyvateľov, tak dopyt po návšteve parkov bude oveľa väčší, ako stanovené limity návštevnosti a povolenia na návštevu parku budú vydané aj na niekoľko rokov dopredu. Čiastočne sa to dá eliminovať tým, že malá časť povolení bude vyčlenená pre denný výdaj pri vstupoch do parku. Ak to však s ochranou prírody a biodiverzity myslíme zodpovedne, tak to budeme musieť akceptovať.

Z uvedeného tiež vyplýva, že vzrastie potreba kontroly návštevníkov, čo si vyžiada zvýšiť počty strážcov prírody a tu sa zase otvára možnosť na rekvalifikovanie zamestnancov z pôvodných profesií pôsobiacich na ich území.

Jaroslav Blaško