Kód draka, alebo zápas o biodiverzitu
12.5.2020
Biodiverzita je v rôznych formách súčasťou všetkých našich filmov a všetkých tém, ktoré v rámci projektu „Požičaná planéta“ nastoľujeme. Nemožno sa tomu čudovať, pretože biodiverzita bola kľúčovou tézou udržateľného rozvoja už od momentu, keď ho OSN prvý krát definovala. De facto všetky úlohy, ktoré si vytyčujeme v rámci udržateľného rozvoja, či je to už ochrana klímy, pôdy, vôd a pod. smerujú k jednému a tomu istému cieľu - k ochrane života na našej planéte. Preto je nepredstaviteľné, aby sme biodiverzite nevenovali samostatný dokument. Práve preto vzniká „Kód draka“.
Keď prejdeme celú našu planétu, tak pravdepodobne nikde nenájdeme jej lepší príklad, ako je ostrov Komodo a tamojšie varany. Títo predhistorickí predátori sa dokonca v medzinárodnom hlasovaní stali jedným zo siedmych novodobých, prírodných divov sveta. Som stále presvedčený, že ten titul si viacej zaslúžia ľudia, ktorí na ostrove Komodo s nimi žijú, pretože bez toho aby vedeli, že sú to tvory s desiatky miliónov rokov starou históriou, dokázali spolu s nimi zdieľať svoj ostrov a nechali ich žiť. A to aj napriek tomu, že musia kvôli nim stavať svoje príbytky na koloch, musia chrániť svoje deti aj hospodárske zvieratá.
Vždy keď som chcel začal strihať film Kód draka, vždy som nadobudol pocit, že mi čosi chýba. Preto som sa niekoľko krát na Komodo a na Rincu vrátil a vždy som sa dozvedel niečo nové. Zistil som, že aj tu sa miesili ľudia a dejiny ostrovov ukazujú, že nie vždy a vo všetkom sa správali príkladne. Ale varany stále žijú a Komodo je kamienkom v mozaike poznania toho, čo biodiverzita je a o čo by sme sa mali snažiť.
Komodo nám pomáha pochopiť, že ochrana biodiverzity je predovšetkým kľúčovým prejavom hodnotového nazerania na svet, reálnej humánnosti a nášho uvedomenia si, že tu nie sme sami. Že naša planéta je miestom pre život nielen pre nás, ale aj pre množstvo iných živočíchov. Chápať tiež to, že napriek našej výnimočnosti, zas až taký výnimoční nie sme, aby sme si mohli dovoliť bezohľadne uzurpovať planétu iba pre seba. Že aj my potrebujeme rešpektovať prírodu, chrániť prírodné biotopy, lebo to oni sú základom toho, čomu vravíme zázrak života a my sme iba jeho súčasťou. Sami o sebe, bez prírody nedokážeme existovať. Práve preto nemôže byť nič dôležitejšie, ako ju chrániť. Práve preto by sa ochrana života mala stať hrádzou proti ľudskej chamtivosti a bezbrehému rastu spotreby, ktorá je príčinou drancovania prírodných zdrojov. Ľudia sa musia dokázať vrátiť z centier veľkomiest a hypermarketov späť do prírody. Obnoviť pretrhané väzby a rešpektovať dávne poznanie našich predkov, že sme iba súčasťou celku, ktorého zachovanie je životne dôležitou podstatou našej existencie a budúcnosti nasledujúcich generácií. Preto je tak dôležité zachovať rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov a preto pri svojom rozvoji musíme ako prvé brať do úvahy prírodné kapacity ekosystémov. Ich hraničnú schopnosť vyrovnať sa s negatívnym vplyvom našej civilizácie, nášho priemyslu, poľnohospodárstva, cestovného ruchu, atď. atď. .
Nemôžeme volať po návrate do jaskýň, každý človek sa chce mať lepšie. Každým z nás (alebo skoro s každým), tak či onak lomcuje chamtivosť, či túžba vlastniť. Na rozdiel od ostatných živočíchov nám však príroda nadelila najväčší rozum. Tak sa ho chopme. Nestačí sa iba nazvať Homo sapiens sapiens, musíme pochopiť súvislosti a podľa toho sa aj správať. Ak to nedokážeme, celkom isto nastane stav, že sa celý systém zrúti.
Moja babka vravievala, že „chcieť je veľký pán, ale môcť je ešte väčší“. A „môcť“ znamená v prvom rade rešpekt.
Veľmi sa teším na prácu na filme Kód draka a veľmi dúfam, že prispeje k tomu o čo nám s celým projektom „Požičaná planéta“ ide.