20.03.2017
Celkom vážne! Neviem že kedy a či vôbec, sa dokážem vyrovnať s tým, čo sme zažili na Similanských ostrovoch v Thajsku. Videl som už veľa zničených vodných biotopov, ale tieto prekonali všetko.
Ak by dal dnes niekto hlasovať o úplnom a všeobecnom zákaze potápania, tak po tom, ako som videl, čo vo vode vyvádzajú aziati, hlasoval by som za zákaz. Nie sme proste hodní toho, aby nám voda naďalej poskytovala tie všetky úžasné zážitky. Ani nedokážem nájsť slová, ktorými by som to, čo sme zažili vyjadril. Teda našiel som, čoby nie! Hneď ako som na treťom ponore pochopil, že toto nie sú nejaké zničené lokality, kde sa robia check dive, ale že to čo máme pred očami je desivá realita všetkých týchto útesov a koralových záhrad (bývalých), tak ako mi na hladine z úst vypadla automatika, spontánne zo mňa vyletel aj názov filmu: „Naozaj sme idioti!“ (Teda mňa napadlo slovo iné, ale potom som sa rozhodol, že napíšem na najvyššie Thajské miesta a tam sa tak vyjadrovať nepatrí a hlavne chcem dúfať, že aspoň na niekoľko rokov Similany pre potápanie uzatvoria).
Viem si predstaviť, ako teraz poniektorí významne dvíhajú obočie, ale som do špiku kostí presvedčený, že to najvernejšie vyjadruje realitu. Nemáme právo ďalej predstierať že sme slušní ľudia, pokrytecky zo seba robiť moralistov a mudrovať nad tým, či to potom môžu pozerať deti. Je oveľa väčšie zlo, ak dopustíme takéto devastovanie biotopov, ako to že naše deti po pravde naučíme, čím vlastne sme! Uvedomujem si, aké to je ťažké pre rodiča postaviť sa pred vlastné decko a po rokoch klamania a budovania márnotratnej rodičovskej autority sa nadýchnuť a povedať: „Bohužiaľ milé deti, rodičia sú idioti!“ Každý sám za seba, pred tými svojimi! No a potom pokračovať a vysvetľovať, že ten mamon konzumu nás opantal tak, že už vlastne ani nevnímame, ako drasticky devastujeme planétu. Na súši už vôbec nie. Je nám jedno, ako mizne pôda pod kubíkmi betónu, ako miznú, kvety, lesy, živočíchy, všetci chceme nové domy, byty, autá, počítače, mobily, rifle, tenisky, nákupné centrá a autostrády a kopu iných somarín! A to bez ohľadu na to, či ich naozaj potrebujeme. A vie si vôbec niekto predstaviť, že všetci ľudia na planéte a to je prosím sedem a pol miliardy by chceli vlastniť to, čo dnes vlastní priemerný Európan, či Američan? Musíme tým našim deťom priznať, že vôbec ani len netušíme, prečo budujeme túto konzumnú civilizáciu. Musíme priznať, že naša chamtivosť je oveľa silnejšia ako my a jej dôsledkom je, že planéta dramaticky rýchlo zomiera. Ak chceme poznať pravdu o živote na našej planéte, stačí sa pozrieť do vody. Práve voda nám dnes ukazuje, čo vlastne páchame! Rozsievame smrť a zo svetových oceánov a morí robíme mŕtve stoky plné odpadu!
Naozaj si nijaké iné pomenovanie nezaslúžime viac a je to treba poriadne nahlas zakričať! Snáď to tie naše decká pochopia. Snáď ocenia, že sme našli odvahu povedať im pravdu a snáď dokážu v sebe nájsť silu sa poučiť!
Text a videofoto: Jaroslav Blaško
