07.05.2018

Hneď, ako som sa dozvedel o konaní prvej slovenskej konferencie o živote bez odpadu, tak ma napadlo, že by to mohla byť dobrá dramaturgická zápletka do filmu „Vek smetí“. Oslovil som Silviu Križanovú, jednu z organizátoriek a výsledkom našej vzájomnej komunikácie bolo, že sme sa napokon stali partnermi konferencie.

Zažívať rieky plné odpadu a potom sa konfrontovať s ľuďmi, ktorí vyprodukujú za mesiac odpadu toľko, že sa zmestí takpovediac do jednej dlane, patrí medzi paradoxy, ktoré život občas prináša. Konferencia bola príležitosťou stretnúť ľudí, ktorí možno budú pre mnohých čudáci, ale v skutočnosti ide iba o to, že život bez odpadkov im dáva väčší zmysel, ako pavučina pohodlnosti, do ktorej nás namotal svet konzumu. Títo nasledovania hodní ľudia vylúčili zo svojho života plastové obaly na jedno použitie a množstvo iných zbytočností, ktoré nám vnútili výrobcovia a hypermarkety. Dokážu žiť bez igelitiek, kupovanie vody v PET fľašiach, keď stačí otočiť vodovodným kohútikom, im príde ako totálna hlúposť, majú svojho sedliaka, ktorý ich zásobuje čerstvou a nebalenou zeleninou, majú svoje obchody, kde sa predáva tovar bez obalov a všetko sa váži a čapuje. Ani v klasickom obchode im nerobí problém odmietnuť balenie do fólie, či mikroténovej tašky a radšej so sebou nosia vlastné plátenné vrecká, alebo rôzne škatuľky. Nenechajú sa obalamutiť reklamou, kupujú iba to, čo naozaj nevyhnutne potrebujú a to sa netýka iba potravín, ale aj odevov, či iných predmetov spotreby. Všetko čo sa dá kompostujú a je jedno, či bývajú v dome, alebo v paneláku.

Počúvate ich argumenty a to čo vravia, čím sa v živote riadia, má logiku a ľudskú dôstojnosť. Vlastne iba si nenechajú vnútiť spôsob života, ktorého jediným zmyslom sú zisky korporácií a dokážu obetovať trochu svojho pohodlia pre šancu budúcich generácií. Konferenciu podporila svojou účasťou a prednáškou aj hlavná tvár Zero Waste - Bea Johnson.

Text: Jaroslav Blaško, Videofoto: Jaroslav Blaško, Peter Vereš