18.09.2018

38 vriec odpadkov!!! Toľko sme ich vyzbierali na asi 500 metrovom úseku, pozdĺž brehov našej domovskej vody, Hlbokého jazera v Senci. Robíme to už roky. Vždy na jar a na jeseň a vždy je tých odpadkov viac a viac. Asi som naivný, keď ma stále prekvapuje, že rodičia, ktorí prídu k vode aj s deťmi, študenti a všetci tí ostatní kúpači, po sebe zanechajú takú spúšť. Stačí predsa ctiť úplne jednoduché pravidlo: „čo so sebou prinesiem, to aj odnesiem“.

Čo kto získa tým, že PET fľaše, plechovky od piva, plastové tašky, papier, či rôzne obaly od potravín nechá ležať na mieste, kde si prišiel oddýchnu? Keď príde opäť, tak ich len odkopne kus ďalej a zanechá ďalšie! Vždy keď začne september, brehy jazera sú posiate tým, čo tu tie prasatá zanechali. Čo to je? Hlúposť? Arogancia? Nedostatok rešpektu? Asi všetko dokopy, ako dôsledok veľmi zanedbanej výchovy.

Napriek tomu všetkému začiatok septembra milujem. Guláška je opäť len naša, všade vládne pokoj, nemusím nikomu vysvetľovať, že tie betónové stoly sú naše a nie sú na grilovanie, ale na to, aby sme sa bez zbytočnej námahy dostali do vody. Vlastne aj to zbieranie odpadkov, mi až tak strašne nevadí. To jazero mi dalo toľko krásnych zážitkov a priviedlo ku mne toľko úžasných ľudí, že to vlastne robím z vďačnosti. Ľúto mi je len tých letných kúpačov, že žijú svoj život tak úboho, zblbnutí konzumom, odtrhnutí od prírody a s úplne pomýlenými kritériami kvality života.

Na záver chcem ibe veľmi pekne poďakovať Klaudii Daňovej, Robovi Daňovi, Imimu Jakabovi, Merekovi Ciblíkovi, Jakubovi Garayovi, Ferkovi Pekalovi, Anrejovi Púčaťovi, Martinovi Drozdovi za to že priložili ruku k dielu ale aj všetkým mojim ostatným potápačským druhom, ktorí počas celého leta pravidelne odnášali odpad, ktorý na brehoch jazera zanechali iní, lebo inak by tých vriec bolo minimálne raz toľko.

Text a foto: Jaroslav Blaško