14.05.2017
Podujal som sa na netradičný experiment. Chcem pripraviť film, na ktorom sa môžu podieľať všetky potápačské školy a všetci potápači na Slovensku. Uvedomujem si, že idem s kožou na trh. Ale práce na projekte „Požičaná planéta“, niekoľko posledných safari a filmovačiek ma utvrdili v tom, že potápanie musí prejsť obrodou. Je nesporné, že potápanie v súčasnej podobe sa významnou mierou podieľa na devastovaní životného prostredia. Je nesporné, že realizácia potápačských aktivít na súčasnej úrovni je dlhodobo neudržateľná. Skúsme spolu nájsť východiská. Postupne budem zverejňovať jednotlivé časti námetu a kto má chuť a záujem môže buď cez FB, alebo mailom na jblasko@cestyzatichom.sk napísať svoj názor, stanovisko, či doplnenie. Budem rád, ak získam čo najviac spoluautorov a ak sa pri tvorbe námetu a scenára, ale aj pri samotnej realizácii stretne čo najširšie zastúpenie slovenských potápačov.
Urobme spolu film – námet časť 4: Pionierske roky
Dnes si už ani nedokážeme predstaviť, aké prekážky museli prekonávať priekopníci potápania. Experimentovanie s výstrojom, jeho úpravy, experimentovanie s dýchanými plynmi, dekompresiou a vývoj či neustále vylepšovanie rôznych súčiastok pre záznamovú techniku (puzdra na fotoaparáty, blesky, kamery, svetlá atď.). Všetko metódou pokus – omyl. Často doslova nasadzovali vlastný život, aby upokojili svoju túžbu preniknúť pod vodnú hladinu. Z množstva pionierov potápania zrejme najviac vyčnievajú dve mená: Jacques-Yves Cousteau a Hans Hass. O generáciu neskôr Sheck Exley a o ďalšiu generáciu trebárs Nuno Gomez.
Pionierske roky to je obdobie, keď ešte na pobrežiach morí neexistovali letiská, hotelové komplexy, potápačské centrá, či špeciálne upravené potápačské lode. Napriek tomu množstvo bezmenných dobrodruhov bolo ochotných podstúpiť komplikované cestovanie a znášať nepohodu napríklad v stanoch, postavených v horúcej púšti na brehoch Červeného mora. Odmenou im boli panenské útesy vo svojej plnej nádhere. Pre týchto ľudí boli prioritami objavovanie, poznávanie a vzdelávanie. Určite si uvedomovali že prenikajú na jedny z posledných miest na našej planéte, kde ešte vládne nedotknutá, divoká príroda a oni ako prví ľudia môžu pozorovať vodné živočíchy v ich prirodzenom prostredí.
