Smrť v žraločích čeľustiach je v ľudských predstavách asi najstrašnejšie a najponižujúcejšie ukončenie života, aké môže postihnúť človeka. Preto každý útok žraloka, kdekoľvek vo svete, vzbudzuje pozornosť a posilňuje ľudskú nenávisť voči týmto morským predátorom. Inak to nie je ani po útoku a následnej smrti rakúskej turistky počas uplynulého víkendu v egyptskej Hurghade (údajne zomreli dve ženy). Dôkazom sú diskusie na sociálnych sieťach, kde sa opäť vyrojili stovky odborníkov. Čo na tom, že žraloka videli nanajvýš v televízii?

Aj keď som počas mojej filmovej tvorby stretol pod hladinou určite viac ako tisíc žralokov, neodvážim sa špekulovať a hľadať odpoveď na otázku: „Čo sa asi mohlo stať?“

Čo však viem určite, je skutočnosť, že za uplynulých dvadsať päť rokov, počas ktorých som bol v Egypte snáď šesťdesiat krát, boli zastavané stovky kilometrov egyptského pobrežia. Boli vybudované stovky hotelových rezortov, pribudli stovky výletných lodí a počty turistov pri pobreží Červeného mora vraj dosiahli magickú hranicu 10 miliónov ročne.

Iba blázon sa môže čudovať, že to vedie k tomu, že z času na čas sa vody Červeného mora sfarbia do červena nielen od rias, ktoré mu dali meno, ale aj od ľudskej krvi. Rovnako tak aj v iných moriach. Opäť sa iba blázon môže čudovať stretnutiam so žralokmi, ak denne brázdi vzdušný priestor našej planéty 200 000 lietadiel, turistický priemysel sa stal jedným z najväčších protagonistov rastu konzumu, vďaka čomu ľudia na dennej báze bezohľadne prenikajú aj k tým najvzdialenejším ostrovom. Na miesta, ktoré milióny rokov patrili iba žralokom.

Existuje zopár druhov žralokov, predovšetkým Greath white shark (slovensky modrý), Tiger shark, Bull shark, Mako, či Oceanic whitetip (Longimanus), ktorí sú schopní zabiť človeka. Neznamená to však, že vo svetových moriach a oceánoch plávajú nejaké žraloky, ktorých cieľom je človeka naozaj zabiť. Tak príroda nefunguje. Tak funguje iba ľudská hlúposť, podnecovaná filmami ako napríklad Čeluste.

Napriek tomu sa bohužiaľ stane, že žraloky zabijú nejakých ľudí. Priemerne štyroch ročne.

V tých istých moriach a oceánoch sa však pohybujú ľudia, ktorých jediným cieľom je zabitie žralokov. Ani nie tak zabitie, lebo vo väčšine prípadov im ešte za živa odrežú plutvy a torzo tela nechajú napospas vode. Ročne sto miliónov kusov!

4 : 100 000 000 !!!

Je to úžasný biznis. Kilogram plutiev sa predáva za 800,- USD. To všetko pre absurdný produkt, ktorý sa volá polievka zo žraločej plutvy. Nechutný, najčastejšie zeleninový vývar s kusom chrupavky. Asi najotrasnejší príklad toho, kam až môže zájsť nezmyselný rozmach konzumu, ľudská chamtivosť, sebeckosť a hlúposť.

Je vedecky dokázané, že dôsledkom zabíjania žralokov, teda predátorov na vrchole potravného reťazca, prichádzame o celé vodné biotopy, pretože tie bez ich prítomnosti skolabujú.

Drvivú väčšinu ľudí to však vôbec netrápi. Je pre nich oveľa dôležitejšie pochváliť sa dovolenkou v lukratívnej destinácii, s luxusnými bungalovmi, bazénom, jedlom či nápojmi ako zachovanie biodiverzity. Obávam sa, že väčšina ľudí by bola radšej, keby boli žraloky nadobro vyhubené. A to aj napriek tomu, že sú nevyhnutnou súčasťou vodných biotopov.

Tí menej radikálni sa v situácii, keď žralok usmrtí človeka, vždy pýtajú: „Dá sa tomu predísť?“

Ťažko!

Žralok je obdivuhodný živočích. Príroda ho dokonale vybavila na funkciu predátora a okrem iného má špeciálne receptory, Lorenziniho ampule, pomocou ktorých nás prečíta ako šlabikár. Zažil som útok žraloka dva krát. Raz na kubánskeho guida v Jardines de la Reina, na južnom pobreží Kuby, ktorého napadol kvôli tomu, že pod potápačskou vestou ukrýval zbytky rýb, ktorými chcel žralokov kŕmiť. O pár rokov na tom istom mieste na mňa, pretože som išiel na ponor so zapálenými prieduškami a ešte som sa podujal v silnom prúde naháňať húf kranasov kvôli pár sekundovému filmovému záberu. Zadýchal som sa tak, že som fučal ako parný rušeň, čo jeden z prítomných žralokov vyhodnotil ako príležitosť na večeru. Oba tie útoky zapríčinila ľudská chyba a oba skončili našťastie dobre.

Nemám  žiadny recept, ale podľa mňa jedinou cestou, ako sa dá útoku predísť, je správať sa s rešpektom a zbytočne nevzbudzovať žraločí záujem. Na miestach, kde sa vyskytujú žraloky sa nesmie kŕmiť, loviť, vstupovať do vody ak nevieme plávať, ak sme chorí, či máme krvácajúcu ranu. Ak už dôjde ku stretnutiu a nemáte za chrbtom útes, tak prchať nemá žiadny zmysel. Žraloka predbehli iba Tom a Jerry, človek tým iba vyzve žraloka na útok. Treba mu plávať v ústrety.

Priamo na neho. On napokon uhne.

Možno 🙂

Kým urobí ďalší kruh, máte možnosť priblížiť sa pomaly ku brehu. Ak žralok zaútočí, je dobré vedieť, že aj on má slabé miesta. Je to jeho nos a oči. Tam treba smerovať protiútok.

Stále však platí, že lepšie je správať sa tak, aby ku útoku nedošlo.

Text: Jaroslav Blaško

Foto: Alexander Haulik, Juraj Kendra