On je vlastne v skratke vyjadrením pre našu hanebnú a bezodnú chamtivosť. Túžbou vlastniť, dokážeme ospravedlniť drancovanie prírodných zdrojov, ničenie životného prostredia, neudržateľné hospodárenie aj zabíjanie voľne žijúcich živočíchov. Pre mnohých z nás sa príroda stále viac stáva iba zdrojom surovín, pre závratne rastúcu spotrebu.
Veľmi smutným príkladom sú veľryby, ktorých stavy sme zdecimovali v niektorých prípadoch na jedno percento a u niektorých populácií už niet čo počítať. Nezabíjali sme ich preto, aby sme sa nasýtili. Vynašli sme zbraň a z ich tiel sme vyrábali priemyselný olej, šnúrky do topánok, krmivo pre zvieratá, dokonca priemyselné hnojivo. Všetko v mene zisku a rýchleho zbohatnutia. Žraloky podľa National Geographic zabíjame v počte sto miliónov ročne, pre nezmyselný konzum polievky zo žraločej plutvy. Pohoršujeme sa nad výrubom dažďových pralesov, ktorých ročne zmizne sto tisíc kilometrov štvorcových, teda viac, ako dvojnásobok rozlohy Slovenska, avšak šestnásť percent vyťaženého dreva končí v Európskej únii a uspokojuje náš konzum.
Bezohľadne zaberáme nové územia, často pre neudržateľné poľnohospodárstvo a priemysel. Nevyčísliteľné kilometre pobreží morí končia pod hotelovými komplexami, ktoré rastú ďaleko rýchlejšie, ako sa stihnú regenerovať vodné biotopy pod ich oknami. To isté sa týka našich hôr a vôd.
Do toho ešte vstupuje plytvanie. Kupujeme veci, ktoré sú nám v skutočnosti na nič. Potravín končí v EÚ aj na Slovensku v odpade 180 kilogramov na obyvateľa ročne. Preto znie jedna z rozhodujúcich otázok pre zachovanie života na našej planéte v podobe v akej ho poznáme dnes: „Dokážu ľudia ovládnuť svoju chamtivosť?“
Cieľom druhého tematického okruhu programu Požičaná planéta je poukázať na to, aký je náš konzum často nezmyselný, učiť sa, dva krát si rozmyslieť, či naozaj potrebujeme veci, po ktorých sme náhle zatúžili, učiť sa uvedomelej skromnosti a žiť tak, aby sme brali ohľad na život na našej planéte a mali na pamäti, že po nás prídu ďalšie generácie. Záleží na každom jednom z nás a každý musí začať sám od seba. Pretože: „Planétu sme nezdedili od našich otcov, požičali sme si ju od našich detí.“










