Pre dokončenie filmu z cyklu Požičaná planéta IV. „Pod horou Sinaj“ mi chýbali úvodné zábery na horu, ktorá sa stala symbolom celého príbehu a tak som pobalil šabraky, ktorých hmotnosť prekročila sto kilogramov (iba moje) a vydali sme sa opäť do Dahabu.
Mali sme to „šťastie“, že v Egypte boli práve školské prázdniny a tak bol Dahab plný študentov a študentiek z Káhiry, ktorí celé noci brázdili jeho ulice, a zrejme mali nejakú súťaž o čo najhlučnejšiu skupinu. Chlapci nosili na pleciach reproduktory a zo všetkých uličiek sa ozýval rap. Tak sa mi občas stalo, že keď som sa v noci zobudil, Maťko Boťanský, ktorý ma sprevádzal, sedel na posteli a nadával, že nemôže spať. Bolo tiež zaujímavé sledovať kontrast medzi tradičným, beduínskym oblečením dahabských dievčat a oblečením dievčat z Káhiry. Nuž časy sa menia!
Zmeny sa dejú aj na dahabských lokalitách. Zmizli pelešárne na Canyone a na Blue Hole zase vyrástli nové. Tam pribudlo aj nové mólo pre kúpajúcich sa turistov.
Najväčší zážitok však mám z kláštora svätej Kataríny. Musím uznať, že som urobil chybu, keď som ho počas mojich početných návštev v Dahabe ani raz nenavštívil. Je to miesto, ktoré dokáže návštevníka ponoriť do svojej histórie. Najviac ma však fascinovala skutočnosť, že jeden z najstarších kresťanských kláštorov na svete, postavený na mieste, kde sa židovskému prorokovi Mojžišovi zjavil Boh v podobe horiaceho kríka, tu stojí uprostred púšte, po stáročia obklopený moslimami. Je to pre mňa príklad toho, že ľudia sa môžu vzájomne rešpektovať a zdieľať spoločné hodnoty naprieč národmi a náboženstvami.
Jaroslav Blaško