O nás

Ovládla nás voda. Bolo to ešte v časoch, keď sme si bezstarostne a s plnými dúškami užívali nadšenie z beztiažového stavu, ktorým nás voda obopla a nechala nás vznášať sa v jej nekonečnom priestore. Voda nám ukázala divokú prírodu a otvárala nám všetky zmysly, aby nás naučila vnímať ostatné živočíchy. Aby nám ukázala, ako sa dá s nimi reálne komunikovať. Tak sme začali vnímať príbehy vody a jej obyvateľov a postupne sme si uvedomovali, že sú stále smutnejšie a smutnejšie. Ľudia totiž menia súš už tisícročia a tieto zmeny sa stali samozrejmou súčasťou nášho života natoľko, že už ich ani nevnímame. Už nedokážeme rozlíšiť, čo je ešte v poriadku a čo už je zlé. Voda a vodné ekosystémy však doplácajú na ľudskú chamtivosť najmä posledných pár desaťročí. Zmeny, ktoré sa ukrývajú pod hladinou, sú drastické a dramaticky rýchle.

Po desaťročiach nášho poznávania a dokumentovania vodných ekosystémov sme dospeli k presvedčeniu, že máme dlh a povinnosť, splatiť vode tie úžasné zážitky a ukázať všetkým ľuďom príbehy, ktoré s nami píše. Príbehy, ktoré dokumentujú, ako barbarsky sa správame k vlastnej planéte. Priviesť ľudí k zamysleniu, ukázať im, ako je nesmierne dôležité, aby sme zmenili svoje postoje, svoje konanie, posilnili svoju občiansku angažovanosť a aby sme viedli zodpovedný životný štýl. 

Tak vznikol program „Požičaná planéta“. Vytvorili sme jedinečný tím, ktorý tvoria odborníci Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a pedagógovia základných škôl po celom Slovensku, ktorí významne prispievajú nielen k naplneniu cieľov programu, ale tiež k jeho testovaniu na základných školách.

„Požičaná planéta“ sa stala programom, ktorý prináša pútavou a zrozumiteľnou formou kľúčové témy udržateľného rozvoja. Prostredníctvom 20 unikátnych filmových dokumentov, množstva príbehov, ale tiež environmentálnych aktivít, ktoré sa napokon stali jadrom programu, chceme podporiť výchovu v rodinách a vzdelávanie v školách. 

Program bol v roku 2019 ocenený dvomi Národnými podnikateľskými cenami za životné prostredie v SR – v kategórii produkt a v kategórii prínos k ochrane biodiverzity a bol nominovaný na European Busines Awards for the Environment 2020-2021. Záštitu nad programom prevzala Slovenská komisia Organizácie spojených národov pre výchovu a vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO.

Tak sme sa z potápačov stali dokumentaristami a zanietenými šíriteľmi myšlienok udržateľného rozvoja. Pretože ľudstvo dnes, v záujme ochrany života na našej planéte, nemá dôležitejšiu úlohu, ako je zastavenie klimatickej zmeny, straty biodiverzity, nevyčísliteľného ekologického dlhu a nastúpenie cesty udržateľného rozvoja našej civilizácie. To je naše presvedčenie a k tomu chceme prostredníctvom programu „Požičaná planéta“ prispieť.

Slová autora

Pred našou civilizáciou stojí najdôležitejšia úloha v celej jej doterajšej histórii. Dosiahnuť  udržateľný rozvoj. Je to nesmierne náročná úloha, pretože si vyžaduje zásadnú zmenu v postojoch ľudí, zastavenie rastu globálneho ekologického dlhu a zabezpečenie jeho postupnej likvidácie. Naša generácia s tým už sotva dokáže niečo urobiť a jej plnenie zostáva na pleciach našich detí. My im môžeme pomôcť iba tak, že ich na to pripravíme a naučíme ich, ako majú žiť svoj život, aby ním neohrozovali existenciu budúcich generácií.

„Všetko sa zmenilo, keď som utekal z mosta nad riekou Turiec v Martine. Bežal som, aby si ľudia ktorí ma už niekoľko dní sledovali, ako filmujem hlavátky nevšimli, že mi vyhŕkli slzy. V ošiali som volal dcére a kričal som do telefónu: „Máááám to!“ To „TO“ bolo párenie hlavátok podunajských a moment, ako samica zahrabáva mohutným chvostom ikry do štrku na dne rieky. V tej krátkej chvíli boli sústredené tri roky mojich ciest na Oravu, Turiec a Liptov a nekonečné váľanie sa v mútnej vode. Ešte som celkom nemal v hlave zrovnaný príbeh o Kráľovnej Karpát, ale vedel som, že bez tých úderov chvosta o dno rieky žiadny príbeh nebude. Už mi nešlo o to, dokázať si, že som pod vodou dobrý a schopný filmovať aj v divokých prúdoch našich horských riek. Moje ego úplne potlačil príbeh. A nielen ten hlavátkin, ale aj môj. Príbeh o hľadaní zmyslu pre to, čo robím a spôsobu ako vrátim vode, že ma prijala a poskytla mi toľko úžasných zážitkov.

Potom prišla Tonga a po hodine a pol, čo som strávil s pätnásť metrovou matkou a trojmetrovým mláďaťom vráskavca dlhoplutvého, som klesol v člne na kolená. To bolo druhý krát, čo ma voda dostala natoľko, že ma zložili emócie. Opäť som raz zažil okamih, keď divoký živočích vyslyšal ľudskú túžbu po stretnutí a navyše som zavŕšil ďalšiu, viac ako dvojročnú, púť za príbehom, ktorý napokon dostal názov „Plač veľrýb“. Mal som pred očami, ako harpúny jedna za druhou prenikajú do tela guľohlavca čierneho v Indonézskej Lamalere, porciovanie vorvaňovcov severských v japonskej Wade a vedel som, že to čo dodá filmu pozitívnu emóciu, mám práve v kamere. Vedel som, že všetky tie strasti, ktoré som pri jeho realizácii podstúpil, neboli márne.

V čarovných zákutiach rieky Orava a pod južným krížom v ďalekej polynézskej Tonge sa zrodila „Požičaná planéta“.