Sea Lady smeruje prielivom medzi ostrovmi Komodo a Rinca na sever. Zmorení po ponore driememe na prove, keď zrazu loď prudko spomalí. Jej trup vŕzga a nakláňa sa tak, že máme s Andrejom čo robiť, aby sme nespadli z drevených lavíc. Vyskakujeme na nohy a prekvapení sledujeme, ako sa stredom mora valí dravá rieka. Prúd vody je taký silný, že ešte chvíľu sa s ním kapitán pokúša zápasiť, no napokon radšej otáča loď.
„Musíme prečkať odliv.“ Vraví Junior, náš sprievodca a mení plán. Plávame do pokojných vôd rozľahlej zátoky na pravo boku a začíname sa chystať na návštevu národného parku, ktorý je domovom varanov komodských. Spúšťame kotvu, nastupujeme do člna a vyplávame k pobrežiu.
Vstup do parku je ukrytý za porastom mangrovov. Keď sa priblížime, je v nich vidieť skupinu makakov a keď čln narazí na mólo, už z vody vidíme aj varany. Ležia bez pohnutia pod stromami a evidentne nás ignorujú. Sú to najmohutnejšie jaštery na planéte a podľa vedcov sú pozostatkom austrálskej megafauny. Dorastajú do veľkosti tri metre a udržujú si ju už milióny rokov. Sú to žijúce fosílie, skutočne prehistorické živočíchy. Na indonézskych ostrovoch ich uväznilo zaplavenie kontinentálneho šelfu počas stúpania hladiny oceánov po poslednej dobe ľadovej.
Varany komodské nemajú na ostrovoch prirodzeného nepriateľa. Sú na vrchole potravného reťazca, živia sa jeleňmi timurskými, vodnými byvolmi, ale tiež plazmi, vtákmi, hmyzom a malými cicavcami. Podľa najnovších vedeckých poznatkov majú jedové žľazy a ich pohryznutie je smrteľné. Protijed neexistuje. Byvolovi po uhryznutí varanom zostávajú asi tri týždne života. Človeku sedem dní.
Z malých domčekov na koloch, ktoré slúžia ako recepcia národného parku vychádza usmiata, mladá žena, ktorá od nás inkasuje poplatok za vstup a následne nás vedie k domorodému sprievodcovi, ktorý sa v khaki uniforme rangera opiera o palicu s vidlicou na jednom konci. Žiada nás, aby sme kráčali v rade za ním, nestúpali mimo chodník a nezaostávali za skupinou. Poučení a vyzbrojení tou palicou s rasoškou, ktorá sa mi zdá v porovnaní s trojmetrovými jaštermi nie celkom adekvátnym prostriedkom obrany, vyrážame na prieskum ostrova.
Prechádzame iba niekoľko stoviek metrov, keď náš guid postojí pred dierami vyhĺbenými v zemi.
„Toto je samica.“ Prekladá Junior a až vtedy si všimnem, že z jednej jamy trčí hlava varana. Nehybne nás pozoruje a keby občas nemrkla okom, tak by si človek mohol myslieť, že je to maketa. Varany sú kanibali a neváhajú zabiť a skonzumovať vlastné potomstvo. Samica preto vždy vyhĺbi niekoľko jám, aby oklamala samcov a ľahšie uchránila znášku vajec.
Od samice smerujeme ku kaluži vody, v ktorej leží byvol.
„Asi pred týždňom ho uhryzol varan a teraz je odsúdený na pomalú smrť.“ Vraví sprievodca a Junior dodáva, že mu zostávajú dva týždne života.
„Pred tromi mesiacmi zomrel na varanie uhryznutie jeden z rangerov v národnom parku a to aj napriek tomu, že ho previezli do Jakarty a kompletne mu dva krát vymenili krv.“ Dopĺňa Junior.
Byvol leží vo vode, neďaleko od kaluže čaká bez pohybu niekoľko varanov a opodiaľ na chodníku stojí ďalší byvol. Akonáhle sa niektorý z varanov postaví, rozbehne sa byvol so sklonenou hlavou proti nemu. Je dojemné, ako sa snaží chrániť zraneného druha.
Nešťastníka v kaluži trápi zranenia aj obrovský roj múch. Metá hlavou do strán, ale zbaviť sa mu ich nedarí. Zúfalo sa stavia na nohy, pričom sa mu na zadnej odkrýva krvavá rana. Miesto, kde sa ho varanovi podarilo uhryznúť. Vychudnuté varany síce pôsobia dojmom, že sa ledva hýbu, ale na krátku vzdialenosť dokážu vyvinúť takú rýchlosť, že byvoly a aj jelene timurské, si musia dávať veľký pozor.
Pri pohľade na scénu predo mnou si predstavujem, čo sa asi udeje, keď byvolovi bezvládne klesne hlava. To je presne tá situácia, ktorú sa mi nikdy nepodarí nafilmovať, lebo môj rozpočet mi neumožňuje zostať tu dva, či tri týždne so zapnutou kamerou.
Nechávame byvola vlastnému osudu a stúpame chodníkom na temeno kopca pred nami. Kráčame savanou a keďže je obdobie sucha, tak sú kopce sfarbené do hneda. Sem tam sa pred nami týčia vysoké palmy kráľovské, občas rozľahlá húština. Keď už sme takmer hore, náš sprievodca nás zastavuje a signalizuje, aby sme boli ticho. Za kríkmi sa objavuje obrovský varan. Kráča vo vysokej tráve za nami ...... Viac v knihe Požičaná planéta III.