Požičaná planéta II. – Konzum.
05 Plač veľrýb, Japonsko, Indonézia, Tonga, Azorské ostrovy
Hlavná téma: Chamtivosť.
Ľudstvo dosiahlo úžasný technický pokrok, fatálne však za ním zaostáva mentálny vývoj ľudí. Symbolom nezmyselného zneužitia ľudského technického pokroku a plienenia prírody sa stali veľryby. Ich stavy neboli zdecimované, kvôli tomu, aby sa ľudia nasýtili. Boli masovo zabíjané kvôli tomu, aby sa z ich tiel vyrábali priemyselné oleje, šnúrky do topánok, krmivo pre domáce zvieratá, či dokonca hnojivo. Niektoré populácie boli vyhubené úplne, z niektorých zostalo iba pár desiatok kusov. V červenej knihe ohrozených živočíchov je zapísaných dvadsať jedna druhov týchto cicavcov. Napriek všeobecnému zákazu lovu, stále sú krajiny, ktoré pokračujú v ich zabíjaní. Ak dopustíme, že z oceánov zmizne spev veľrýb, potom zostane Zem iba miestom pre posledný plač. Plač ľudí.
06 Posledné stretnutie, Egypt
Hlavná téma: Konzumná spoločnosť.
Našou planétou sa šíri mánia konzumu. Ľudia podliehajú stratégom moderného marketingu a ich spotreba závratne rastie. Má rôzne podoby. Jednou z nich je rozmach cestovného ruchu. Pobrežia morí miznú pod stavbami hotelových komplexov a dôsledkom je, že ešte rýchlejšie miznú vodné biotopy. Zátoka Sha ab Marsa Alam bola miestom, kde žil jeden z posledných (zo štyroch známych) dugongov na Egyptskom pobreží – Denis. Pre jeho ochranu bol prijatý prísny zákaz vplávať do zátoky s motorovým člnom. Konzum však vyvoláva v ľuďoch pocit, že svet je iba miesto, ktoré má uspokojiť ich márnivosť. Na to doplatil aj Denis. Opäť sa raz našiel nejaký hlupák, ktorý si myslel, že on môže všetko. Roky sme sa pokúšali Denisa nájsť. Dva mesiace po našom stretnutí, vplával do zátoky čln. Bolo to práve v momente, keď sa Denis išiel nadýchnuť. Zabila ho lodná skrutka.
07 Vek smetí, Slovensko, Indonézia, Komorské ostrovy, svet.
Hlavná téma: Znečistenie a hospodárenie s odpadom.
Jedným z kľúčových aspektov udržateľného rozvoja je otázka, ako sa ľudstvo dokáže vyrovnať s odpadom. Rýchly rast ľudskej populácie a ešte prudší rast spotreby totiž so sebou prinášajú novodobý fenomén, ktorý zasahuje celú planétu – obrovské a zatiaľ stále nezvládnuté množstvo odpadu. Odpad je dôsledok neúprosných zákonov dopytu, ponuky a rozmachu konzumnej spoločnosti, ktoré ovládli dianie na Zemi. Zahŕňa v sebe hneď niekoľko aspektov udržateľného rozvoja a aj temné stránky súčasnej ľudskej mentality. Jej dôsledkom je obrovské plytvanie. Ľudia zďaleka nespotrebujú všetko, čo nakúpia. Je paradoxom súčasnej reality a veľkou hanbou našej civilizácie zároveň, že kým každý deviaty človek trpí hladom, Európa a Severná Amerika majú problémy s odpadkami potravín, ktoré nestihnú spotrebovať. Ešte väčšou hanbou je, že sme dopustili, že na našej planéte vznikajú z ľudského odpadu nové ostrovy, ktoré naberajú gigantické rozmery. Východiskom je hospodárenie s odpadom a jeho druhotné využitie.
08 Obeť, Juhoafrická republika, Kuba, Galapágy, Indonézia
Hlavná téma: Udržateľný manažment prírodných zdrojov.
Polievka zo žraločej plutvy je jedným z najväčších nezmyslov v ľudskej spotrebe. Najskôr bola panskou roztopašou členov cisárskej rodiny. Ako v modernej dobe rastú príjmy čínskych komunít po celom svete, tak rastie aj nezmyselný dopyt po nezmyselnej polievke. Čím ďalej, tým viac ľudí si ju môže dovoliť a čím ďalej tým jednoduchšie je žraloka uloviť. Tak sa začal rozvíjať celosvetový obchod so žraločími plutvami. Špatná povesť žralokov, podporovaná vymyslenými fámami a hollywoodskymi filmami má za dôsledok, že prevládla všeobecná ľahostajnosť voči ich zabíjaniu.
Zašlo to až tak ďaleko, že ročne je zabitých sto miliónov žralokov. Genocída týchto predátorov na vrchole potravinového reťazca, sa prejavuje na stave vodných ekosystémov. Je vedecky dokázané, že hrozí nielen vyhynutie žralokov, ale ich absencia má za dôsledok vymieranie celých vodných biotopov, napríklad koralových útesov.
To všetko kvôli polievke, ktorá je smutným príkladom toho, ako hlboko sme uviazli v slepej uličke konzumu.