Už na prvý pohľad ma prekvapujú čisté a upravené cesty. Pásy trávy na okrajoch sú vykosené a za nimi je pestrá zmes kríkov s ešte pestrejšími tvarmi a farbami kvetov. Banánovníky a porast tropického pralesa sa striedajú s palmovými hájmi a dokresľujú výnimočnú atmosféru ostrova. Yap je malebný! Je to jeden z najkrajších obývaných ostrovov, aké som za tých asi stodvadsať safari, ktoré som organizoval, navštívil. Leží na okraji Mariánskej priekopy a ak by sme merali od morského dna, tak je to zrejme najväčší kopec na Zemi. Patrí do Mikronézskych federatívnych štátov, má okolo desať tisíc obyvateľov a výnimočný je tiež svojou menou. Hoci sa tu platí americkými dolármi, stále si svoju hodnotu udržujú aj Rai, obrovské kamenné peniaze.
Je niekoľko legiend o ich pôvode a ani archeológovia sa nevedia zhodnúť, kedy a kde sa začali peniaze ťažiť. Vie sa však, že ich dovážali z Palau a ich výroba sa rozvinula najmä po tom, ako nástroje z kameňa a mušlí boli nahradené železnými. Rai sa vysekávali z kalcitu ako hrubé stojaté kotúče a následne sa do ich stredu „vŕtal“ otvor, aby ich vôbec boli schopní dostať na pobrežie a do člnov. Palau je totiž od Yap vzdialený 400 kilometrov a výpravy merali túto cestu na kanoe. U väčších exemplárov Rai používali bambusové plte, ktoré zvyčajne pustili na more skôr, aby ich morské prúdy dopravili k Yap, kde ich potom hľadali a odtiahli za kanoe na ostrov. Najväčší zachovaný kameň má priemer tri a pol metra, hrúbku päťdesiat centimetrov a hmotnosť štyri tisíc kilogramov.
Hoci moderná mena nahradila kamene ako každodenné platidlo, kamene Rai sa medzi obyvateľmi ostrova Yap stále vymieňajú tradičným spôsobom. Stále sa používajú pri dôležitých spoločenských transakciách, ako je manželstvo, dedičstvo , politické dohody, znak spojenectva a pod. Hoci sa vlastníctvo konkrétneho kameňa môže zmeniť, samotný kameň sa len zriedka presúva kvôli jeho hmotnosti a riziku poškodenia. Fyzické umiestnenie kameňa nie je dôležité. Vlastníctvo je založené spoločnou dohodou a je možné ho previesť aj bez fyzického prístupu ku kameňu. Ak došlo pri preprave po mori k pádu veľkého Rai na morské dno, aj keď ho už nikto nikdy nevidel, všetci súhlasili s tým, že Rai tam stále musí byť, takže sa s ním ďalej počíta ako s každým iným kameňom a má ako každý veľký kameň ústnu históriu, ktorá zahŕňala mená jeho predchádzajúcich majiteľov.
Kamene možno na Yap vidieť takmer všade. Pred firmami, obchodmi, ale najmä pri zrekonštruovaných pôvodných domoch, ktoré sú súčasťou turistických prehliadok. Aj v našom dive centre bolo viac ako desať Rai kameňov.
Keď som pripravoval túto cestu bol práve pocit, ktorý zažijem pri pohľade na machom porastené kamenné peniaze pre mňa najväčšou motiváciou. Teraz tu stojím a viem, že najväčšiu záhadu kamenných peňazí na ostrove Yap, ktorou je pre mňa ich hodnota, neodhalím. Sú v nich zhmotnené legendy, historické dohody na povolenie ťažby medzi kmeňmi na Palau a Yap, ťažká ľudská práca a až nadľudské odhodlanie a úsilie pri ich doprave na ostrov. Ak však odhliadneme od histórie, akú má Rai skutočnú hodnotu? A aká paralela je medzi nimi a papierovými peniazmi, či digitálnymi menami? Niektorí ekonómovia a medzi nimi aj Milton Friedman tvrdia, že zatiaľ čo systém kamenných peňazí Rai sa na prvý pohľad môže zdať bizarný, nie je až taký odlišný od fungovania zlatej rezervy akejkoľvek Federálnej banky, ktorá môže platiť zlatom povedzme medzi vládami bez toho, aby zlato opustilo trezor.
Nechcem popierať ekonomické zákony, ani spochybňovať aktuálnu burzovú hodnotu zlata, ktoré naozaj nie je až také odlišné od kamenných peňazí Rai, ale zdá sa mi, že hodnota majetku, ktorý Rai pre domorodcov predstavujú, je iba v ich viere. Pri pohľade na tieto nesporne krásne historické „peniaze“ sa nemôžem ubrániť pocitu, že naše presvedčenie o potrebe zhromažďovať majetok je v konečnom dôsledku tiež iba prejavom pochabej viery v pomýlené hodnoty.
